Jej kvety vyzerajú ako zo sci-fi filmu. Už najstaršie civilizácie poznali jej účinky. Passiflora incarnata – mučenka opletavá – v sebe nesie príbeh, ktorý veda ešte len začína dešifrovať. Patrí medzi osvedčené antidepresívne bylinky. Aké zložky obsahuje a čo na ňu hovorí moderný výskum?
Misionári sa predierali tropickym lesom, ktorého zvuky a vône sa nepodobali na nič, čo poznali z Európy. Ked ju uzreli, jej zjav ich ohromil. Okamžite spoznali tŕňovú korunu a mučiace nástroje. Nepochybovali, že je to znamenie. Prítomnosť ich Pána, v mene ktorého sa vydali na Nový kontinent, bola evidentná v každom jej detaile. Bola to Passiflora – mučenka a práve teraz, okolo roku 1550, sa začala písať jej novodobá história. Tentoraz tá európska, aj keď zatiaľ ešte na území Peru.
Mučenka je označenie rastlín, patriacich do rodu Passiflora. Dnes poznáme cez 500 botanických druhov mučenky, ktoré sú rozšírené v teplých a tropických oblastiach Ameriky. Zopár sa vyskytuje endemicky v juhovýchodnej Ázii a Tichomorí1, 2.
Mučenky sú byliny alebo kríky, obvykle popínavé (liany). Viaceré druhy sa dnes pestujú pre svoje nezvyčajné exotické kvety alebo jedlé plody.
Nič vám to nehovorí? A predsa s veľkou pravdepodobnosťou jednu mučenku poznáte. Najznámejšou mučenkou je Passiflora edulis – mučenka jedlá, ktorej plod sa nazýva marakuja. Niektoré známejšie druhy mučeniek:
Vedeli ste, že Passiflora je po slovensky mučenka a nie múčenka? Nie veru, nemá nič spoločné s múkou. Slovenský názov “mučenka” aj latinské rodové označenie “Passiflora” má náboženskú symboliku a poukazuje na Ježišovo umučenie. No nebolo to tak vždy.
Aztékovia, Inkovia a ďalší domorodí Indiáni Južnej Ameriky poznali a pestovali túto rastlinu tisíce rokov. Pochopiteľne, vtedy ešte bez akéhokoľvek súvisu s kresťanstvom.
Passiflora doslova znamená kvet utrpenia a slovo má korene v latinských výrazoch „passio“ (utrpenie) a „flos“ (kvet). Zaviedli ho španielski misionári, ktorí v 16. storočí objavili mučenku v tropických oblastiach Ameriky, v tom čase známej ako „Nové Španielsko“.
Prečo sa mučenka nazýva kvet utrpenia? Šíriteľov kresťanstva fascinoval výnimočný vzhľad kvetu mučenky, v ktorom rôzni autori nachádzali symboly posledných dní Ježiša Krista a jeho ukrižovania3, 4, napríklad:
Mučenka opletavá, botanickým názvom Passiflora incarnata, je jeden z najlepšie zdokumentovaných druhov mučeniek s terapeutickým využitím.
Medzi najvýznamnejšie fytochemikálie mučenky patria flavonoidy (apigenín, luteolín, kvercetín a kempferol) a flavonoidové glykozidy (vitexín, izovitexín, orientín a izoorientín)5.
Záujem vedcov vzbudzujú najmä vitexín a izovitexín. Tieto chemicky príbuzné zlúčeniny sú aktívnymi zložkami mnohých tradičných čínskych liekov a našli sa v rôznych liečivých rastlinách, vrátane mučenky opletavej.
Ukazuje sa, že fytochemikálie mučenky vykazujú celé spektrum farmakologicky zaujímavých účinkov, ako sú6, 7, 8:
Na liečebné účely sa používajú nadzemné časti mučenky, najmä kvety alebo celá vňať. Niektoré zdroje však uvádzajú aj bobule či korene.
V praxi sa mučenka – bylina najčastejšie využíva v 3 formách, a to ako:
Mučenka (Passiflora incarnata) má dlhú históriu využívania v tradičnej ľudovej medicíne mnohých kultúr – od Indie, cez Mexiko a Južnú Ameriku až po Európu.
Ako liečivá bylina sa osvedčila pri rôznych zdravotných ťažkostiach, najmä ako prírodný liek na upokojenie, zmiernenie úzkosti a podporu spánku. V niektorých krajinách sa používala aj ako antiastmatikum, analgetikum, pri bolestivej menštruácii, ale aj ako podpora pri liečbe popálenín či hemoroidov.
V modernej fytoterapii je mučenka známa predovšetkým ako prírodný prostriedok pri liečbe úzkosti a porúch spánku. Hoci presné mechanizmy jej účinku sú stále predmetom vedeckého skúmania, jej anxiolytické a sedatívne vlastnosti boli potvrdené viacerými klinickými štúdiami.
Jedným z najvýraznejších účinkov mučenky je jej schopnosť znižovať úzkosť a zmierňovať stres. Výskumy ukazujú, že podporuje relaxáciu, emocionálnu rovnováhu a zmierňuje problémy so spánkom.
Tento účinok je pravdepodobne sprostredkovaný moduláciou systému GABA v mozgu. GABA, teda kyselina gama-aminomaslová, je neurotransmiter, ktorý tlmí nadmernú nervovú aktivitu, čím prispieva k zníženiu stresu, pocitov nepokoja a podporuje celkové uvoľnenie. Výskumy naznačujú, že mučenka môže priaznivo pôsobiť najmä v týchto situáciách9, 10, :
TIP: Ďalšie užitočné antidepresívne bylinky a bioaktívne látky, ktoré môžu pomôcť pri stresovej záťaži, úzkosti a poruchách spánku:
- medovka lekárska (Melissa officinalis) – má upokojujúce účinky, pomáha zmierniť nervové napätie a podporuje pokojný spánok.
- ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum) – známe prírodné antidepresívum, využíva sa pri miernych formách úzkosti a depresie.
- valeriána lekárska (Valeriana officinalis) – uvoľňuje centrálny nervový systém a pomáha zaspať bez pocitu otupenosti ráno.
- chmeľ (Humulus lupulus) – má sedatívne vlastnosti a často sa kombinuje s valeriánou pre účinnejší účinok proti nespavosti.
- melatonín – hormón prirodzene produkovaný mozgom v tme, ktorý reguluje spánkový cyklus a pomáha pri nespavosti či časovom posune (jet lag).
- tryptofán – esenciálna aminokyselina, z ktorej si telo tvorí melatonín aj serotonín, biomolekuly dôležité pre dobrú náladu a kvalitný spánok.
- horčík (magnézium) – minerál, ktorý prispieva k zníženiu únavy a podporuje relaxáciu nervovej sústavy, najlepšie sa vstrebáva vo forme chelátov ako bisglycinát alebo treonát.
- CBD (kanabidiol) – zložka z konope bez omamného účinku, ktorá môže tlmiť úzkosť, zlepšiť spánok a znížiť stresové napätie.
S pribúdajúcim vekom dochádza u žien k prirodzenému poklesu funkcie vaječníkov a znižovaniu hladín hormónov estrogénu a progesterónu, čo vedie k rôznym fyzickým aj psychickým ťažkostiam.
Tieto problémy sa objavujú v perimenopauze (klimaktériu) – prechodnom období, trvajúcom niekoľko rokov, ktoré nakoniec vyústi do posledného menštruačného krvácania – menopauzy. Prechod nastupuje u väčšiny žien tesne pred 50-tym rokom života.
Potenciál mučenky zmierňovať stres, úzkosti a zlepšovať spánok ju priam predurčuje aj na použitie v období klimaktéria. Ukazuje sa však, že jej pôsobenie je v tomto kontexte ešte komplexnejšie a pomáha tiež zmierňovať vazomotorické symptómy, ako sú návaly tepla, búšenie srdca, bolesti hlavy a iné.
K užívaniu byliniek a bylinných prípravkov je vždy potrebné pristupovať s opatrnosťou. Na jednej strane bývajú ich účinky podporené storočiami ľudských skúseností, na druhej strane však často chýbajú klinické evidence-based dáta.
Možné sú tiež nežiadúce interakcie s užívanými liekmi. Vždy je preto lepšie konzultovať svoj stav a bezpečnosť prírodných liečiv s lekárom alebo iným zdravotníckym pracovníkom.