Toto ružová voda neobsahuje – nenechajte sa nachytať [Komentár]

Ružová voda je populárny prírodný kozmetický a terapeutický produkt. Získava sa destiláciou kvetov ruží, najmä ruže damascénskej (Rosa damascena), známej aj ako damašská ruža. 

Ružový hydrolát sa cení už stáročia nielen pre nádhernú vôňu, ale najmä blahodárne účinky na pleť. Často sa využíva ako pleťové tonikum, osviežujúca hmla, ale aj ako zložka pleťových masiek a krémov za účelom upokojenia, rozjasnenia, zjemnenia a hydratácie pleti.

Hydrosól je obľúbený aj v aromaterapii, kde pomáha znižovať stres, podporuje relaxáciu, spánok, a využitie nachádza aj v období (peri)menopauzy pri zmierňovaní návalov tepla. 

Čo obsahuje ružová voda – fakty

Ružová voda, ako už názov naznačuje, je predovšetkým voda. Presnejšie, obsahuje viac ako 99 % vody, pričom zvyšné percento pripadá na rôzne aromatické látky, najmä fenetylalkohol, citronellol a geraniol. Ružová voda obsahuje tiež veľmi malé množstvo ružového oleja (0,06 % – 0,08 %).

Aj keď je koncentrácia uvedených látok nízka, predpokladá sa, že významne prispievajú k účinkom ružovej vody. Uvedené zlúčeniny majú do istej miery zdokumentované protizápalové, antioxidačné a antimikrobiálne vlastnosti.

Výskumné dáta sú však vo všeobecnosti veľmi limitované a tvrdenia o ružovej vode vychádzajú predovšetkým z empirických pozorovaní a dlhoročných skúseností tradičnej medicíny. 

Kurz aromaterapie ZADARMO

Získajte základy v aromaterapii jednoducho, v logickom slede, bez zahltenia a na jednom mieste!

CHCEM VEDIEŤ VIAC

Kvalitná ružová voda – pozor na mýty

Na internete často nachádzame pôsobivé tvrdenia o ružovej vode, že obsahuje flavonoidy, taníny, saponíny, vitamíny či minerály. Takéto zoskupenie odborných pojmov síce znie lákavo, no nezakladá sa na pravde a nemalo by byť dôvodom na jej kúpu.

Nič z vyššie uvedeného totiž ružová voda neobsahuje (minimálne nie v akýchkoľvek významných množstvách) a súvisí to s technológiou jej produkcie. 

Ružová voda je totiž destilát, a preto do nej dokážu prejsť destiláciou len prchavé látky. Tieto látky musia mať navyše aspoň čiastočnú rozpustnosť vo vode. Viac o destilácii bylín v článku Ako vyrobiť hydrolát – postup a praktické tipy, ako na to.

Prchavé látky sú také, ktoré sa dokážu vypariť, a to súvisí s ich molekulovou hmotnosťou látok. “Ťažká” molekula destiláciou neprejde, a teda sa v hydroláte nachádzať nebude. 

No a rozpustnosť vo vode hádam netreba nikomu vysvetľovať. Je to schopnosť látky rozpustiť sa v určitom objeme vody za vzniku homogénneho roztoku. Vyjadruje sa najčastejšie v gramoch na liter (g/L) či miligramoch na mililiter (mg/mL). Možné sú aj iné kombinácie hmotnosti látky a objemu vody. Rozpustnosť závisí od vlastností látky (chemická štruktúra, náboje, polarita), tiež od teploty vody a pH. 

ŠIRŠÍ KONTEXT. Prečo ružový hydrolát neobsahuje saponíny? Pretože saponíny sú veľké, štruktúrne zložité, amfipatické molekuly. Obsahujú hydrofóbne aj hydrofilné časti, teda časti, ktoré “nemajú rady vodu” aj časti, ktoré “vodu milujú”. 

Vďaka týmto vlastnostiam sú málo prchavé, čo znamená, že nedochádza k ich efektívnemu prenosu počas destilácie do destilátu, akým je aj ružová voda. Ich extrakcia zvyčajne vyžaduje rozpúšťadlá alebo iné špecializované metódy, nie jednoduchú destiláciu. Viac o saponínoch napríklad v článku Rai et al. (2021).

Toto chemické okienko by som uzavrela s tým, že vyššie spomínané zlúčeniny obvykle nespĺňajú jedno alebo obe kritériá súčasne, a preto sa v ružovom hydroláte nevyskytujú.

Pre toto si ružovú vodu nekupujte 

Niekto by mohol namietať, že prítomnosť saponínov, flavonoidov či triperpenoidov v hydroláte spomínajú aj niektoré štúdie, ako napríklad táto. 

Odporúčam však čítať tieto zdroje kriticky. Mnohé články totiž kombinujú údaje o ružovom oleji, hydroláte a iných extraktoch, pričom tvrdenia o saponínoch, flavonoidoch či polyfenoloch často neplatia pre samotný hydrolát.

Príležitostne možno naraziť aj na štúdiu, ktorá vyslovene tvrdí, že hydrolát obsahuje saponíny, flavonoidy či triterpenoidy. Aj tu odporúčam preskúmať zdroj kriticky (nečítať len abstrakt a závery). Teda, či danú informáciu autori len odniekiaľ prevzali alebo akou metódou prítomnosť látok určili. Dôležitý je tiež časopis, v ktorom to bolo opublikované.

Kvalita vedeckých časopisov sa dnes posudzuje najmä podľa ich zaradenia v kvartiloch (Q1–Q4) v databázach, ako je Scopus alebo Web of Science, na základe viacerých ukazovateľov, ako je impakt faktor alebo citovanosť. Články v časopisoch Q3 a najmä Q4 kategóriách patria medzi menej kvalitné, čo môže znamenať nižšie štandardy recenzného procesu alebo menšiu prestíž. Chybné tvrdenie sa môže v článku objaviť v dôsledku nedostatočne prísnej recenzie alebo nízkej odbornosti recenzentov. Avšak ani kvalitný časopis nie je úplne imúnny voči chybám, ak recenzenti prehliadnu nedostatky v dôkazoch alebo interpretácii výsledkov.

Možno vám napadne otázka: “A v čom je problém s nepresnými informáciami o zložení ružového hydrolátu, keď aj tak má terapeutické benefity?” 

Problém je v tom, že na základe nepravdivých informácií sa obvykle vytvorí “príbeh” o zázračných účinkoch ružovej vody. A takéto príbehy sú neraz východiskom pre ďalšie nezmyselné konštrukcie, na konci čoho stojí zákazník, uvedený do omylu.

Uveďme si príklad nesprávneho tvrdenia a nesprávnych záverov:

“Ružová voda obsahuje triterpénové saponíny (pre istotu ešte raz – neobsahuje).” Triterpénové saponíny majú v literatúre zdokumentované rôzne účinky, napríklad protizápalové, podporujú hojenie a regeneráciu kože, pôsobia antioxidačné, bielia pokožku, zlepšujú syntézu kolagénu, atď.

No a výsledkom kombinácie nepravdivých a (čiastočne) pravdivých informácií získavame výsledné zavádzajúce a nepravdivé tvrdenie: Ružová voda obsahuje saponíny / flavonoidy / polyfenoly, vďaka čomu pomáha podporovať bariérovú funkciu pokožky, zmierňovať podráždenie a zápaly.

Ako funguje ružová voda (a ako nie)

Tento článok nechce nijako znevažovať účinky ružovej vody, ktorá je jedným z mojich obľúbených hydrolátov pre pleť. Ak hľadáte prírodný produkt na vodnej báze s terapeutickými účinkami, určite si ju kúpte. Je naozaj famózna.

Zmes bio hydrolátov (Altevita)

Hydrolát Bio jednodruhový (Altevita)

Je však dôležité si uvedomiť (a o tom treba otvorene hovoriť), že väčšina účinkov ružovej vody bola zdokumentovaná len v laboratórnych podmienkach (in vitro), napríklad pri testovaní jej antimikrobiálnych vlastností na Petriho miskách alebo inými podobnými metódami. Klinických štúdií je minimum.

Povesti prírodných látok, ako je ružová voda, vyfabulované tvrdenia rozhodne nepomáhajú. Nehovoriac o tom, že to neraz vedie až k zavádzaniu zákazníkov – príkladom môžu byť aj nepravdivé informácie o obsahu vitamínu C v citrónovom esenciálnom oleji alebo v šípkovom oleji, ktoré niektorí ľudia kupujú práve z tohto dôvodu. Čo je šípkový olej, aké má účinky a použitie vo svetle vedeckých dôkazov sa dočítate v tomto článku.